Každý rok žiaci deviateho ročníka v rámci vyučovania chémie absolvujú exkurziu do Solivaru, s cieľom pozrieť si expozíciu o výrobe soli v minulosti.
	Tentokrát vidíte žiakov 9. A s organizátorkou exkurzie pani učiteľkou chémie Mgr. K. Španerovou.
	Pani Španerová vedie na škole aj krúžok paličkovania solivarskej čipky - táto kultúrna tradícia patrí k Solivaru a našli sme o nej zmienku aj na expozícii.

Žiaci 9. ročníkov pravidelne navštevujú národnú kultúrnu pamiatku v rámci vyučovacej hodiny chémie:

Solivarské múzeum 

Ako v prvej sme sa nachádzali v miestnosti  menom Gápeľ. V roku 1572 sa tam začala ťažiť soľ. V roku 1952 bola baňa zaplavená. Gápeľ má 4 ramená, ktoré sú dlhé 14, 6 metra. Soľanka sa nakladala do vriec. V jednom vreci bolo 500 - 700 litra soľanky. Za jednu hodinu ponakladali 12 vriec. Gápeľ  je postavený z kvalitného kokošovského dreva. najznámejší je tým, že je najväčší v celej Európe. Má 162 rokov. V šachte Leopold sa soľanka ťažila. Soľanka sa ukladala do kožených vriec. Prvá šachta bola 8 a druhá 11 metrov dlhá. Každých 5 min. vyťažili jedno vrece. V roku 1912 soľ ťažili vďaka elektrine. Na Solivare je aj drevená klopačka z 19. storočia. V dnešnej dobe je to zvonica s jedným zvonom. Zaujímavosťou je, že klopačka stojí na umelom kopci. V roku 1832 bola postavená kaplnka na odohnanie mora. Je otvorená iba raz v roku. V ďalšej budove nazývanej Četerne, soľanka tam tiekla do nádrží. Četerne je skomolený názov zo slova cisterne. Nádrže v Četerne mali 10 560 hektolitra. Kvôli tomu, že soľanka kryštalizovala postavili nádrže. Rarita nádrží je, že všetky sú postavené bez jediného klinca, lebo soľ a železo sa neznášajú. Sú postavené z borovicového dreva. Roku 1970 sa zastavila prevádzka. Posledná nádrž je deviata.

Sedimentačná nádrž soľanka putovala do Varne. Vždy 4. týždeň tam boli údržby a opravy. Kameň v Četerni sa nachádza zo sopečnej činnosti a je to andezit. Vo Varne sa udiala dosť veľká rekonštrukcia. Sú tam obrovské panvice veľké 80 metrov štvorcových. Vo Varne sa soľanka varila a odchádzala do sušiarne. Keď sa prevádzka soľanky zastavila robotníci nemali prácu a tak Mária Terézia zamestnala ženy. Ony vyrábali Soľnolanské čipky. Vtedy to bolo 40 rokov zatvorené. Unikátnym dolovým technickým zariadením soľného závodu bolo drevené šľapacie koleso, ktorým sa za pomocnej nádrže čerpal kryštalizačný lieh a teplá soľanka do odparovacích paniev. Najimpozantnejším objektom areálu soľného závodu bol soľný sklad. Vyhorel roku 1986. Roku 1888 ročný prítok soľanky asi 180 až 190 000 hektolitrov. Z takého množstva uvarili až 3 530 ton soli. Robotníci chodili do bane v drevenej výstroji. Na Zbojníckom hrade žila rodina Soósovcov. Oni boli užívatelia soľných prameňov.  

                                                                    Text : Saskia Kasardová 9. C