M. Lasica & L. Satinský - Nekonečný svet

Priamka, o ktorej bude reč, bola splodená na nástennej mape Sveta (mierka 1:100 000) v bode M (Paríž). Matka tejto priamky bola priamka d. Bola to Slovenka a cez Paríž iba prechádzala. Len tak úchytkom. No i tento krátky pobyt stačil na to, aby sa dostala do iného stavu s istým R, tamojším rodákom. Tento muž, oplývajúci typickým francúzskym temperamentom, bol úsečka. Chudák, ďalej to nedotiahol, pretože bol ohraničený bodmi X a Y. Boli to jeho nevlastní bratia a dávali na neho dobrý pozor. Priamka D teda v Paríži dlho nepobudla a pokračovala na svojej ceste krížom Európou, kým sa nezastavila v bode K pod bodom L (Brezová pod Bradlom). A odtiaľ ani hnúť. Kam by aj chodila, mala už svoje skúsenosti. Tam sa jej narodila malá priamka, milý chlapček, ktorého pomenovala po otcovi. Malý r rástol ako z vody a čoskoro sa z neho stal veľký R. Vtedy mu matka D povedala: "Chlapče, si priamka, tak sa podľa toho správaj! Si už dosť veľký, nemôžeš žiť do smrti v bode K pod bodom L (Brezová pod Bradlom), choď do sveta! Svoje povinnosti poznáš - stále rovno, nijaké výkyvy!" Matka D sa rozlúčila so svojím synom R a ten sa vydal na cestu C.

Na svojich cestách zazrel raz niekde okolo bodu N (Buenos Aires) priamku E. Hneď sa mu zapáčilo toto milé dievča a rozhodol sa, že sa do nej zamiluje na prvý pohľad. Bola štíhla, skôr dlhá ako krátka, jej otec bol lichobežník, ale inak veľmi slušný človek. Raz sa R stretol s priamkou E kdesi v Tichom oceáne a oslovil ju.
- Som R, - predstavil sa a podišiel bližšie.
- Teší ma, ja som E, ale môžete ma volať Elena, - povedala a začervenala sa. Aby reč nestála, začali sa zhovárať o spoločných známych.
- Neviete, čo robí štvorec nad preponou? Dávno som ho nevidel, - opýtal sa s úsmevom R.
- Čo by robil, - začudovala sa, - ešte stále sa rovná súčtu štvorcov nad oboma odvesnami.
- Že má na to nervy, - povedal R, - ja by som s tým už dávno praštil.
- Ten už iný nebude - povedala E, - veď viete, stredná generácia.

Rozprávali sa o všeličom a postupne sa zbližovali. Keď boli už celkom blízko, vyrušil ich akýsi nepríjemný hlas.
- Pokračujte v ceste! Stojíte tu pridlho!
- Kto ste? - opýtal sa R a začal si vyhŕňať rukávy.
- Som bod Q, v ktorom sa pretínate, - povedal hlas. - Pokračujte v ceste, nemám čas na dlhé reči!

Q potom vytiahol doklady a legitimoval sa. Nedalo sa nič robiť, R a E sa museli rozísť, ale dohodli sa, že sa stretnú čo nevidieť. A skutočne, pretínali sa pri každej príležitosti, cítili sa pritom veľmi dobre, ale vždy ich v tom najlepšom vyrušil bod Q a vyzval ich, aby pokračovali v ceste. Museli sa rýchlo rozlúčiť, aby sa znova mohli pretnúť na inom mieste. Lenže nech sa pretínali kdekoľvek, vždy sa pretínali v bode Q, ktorý ich stále súril a takto narúšal ich vzájomný pomer. Preťali sa na brehu Čierneho mora, bol tam Q. Preťali sa v Alpách, Q striehol v blízkom lese. Preťali sa na Špicbergoch, Q sa vynoril spod ľadovej kryhy. Q bol neúnavný a neoblomný.
Napokon to už R nemohol ďalej vydržať a navrhol priateľke E, aby sa stali rovnobežkami.
- Stretneme sa v nekonečne. To je ďaleko, tam nás nebude nik vyrušovať.

E súhlasila, vybavili si formality a vybrali sa na cestu. Hnala ich túžba, takže išli pomerne rýchlo. Asi po troch týždňoch sa R pozrel do diaľky a zvolal: "Konečne nekonečno!" Obaja ešte väčšmi pridali do kroku, aby sa čo najskôr dostali na vysnívané miesto, kde vládol pokoj a kde sa mohli nerušene pretínať.
Čoskoro unavení dorazili do cieľa a túžobne sa preťali v bode Q.
Už na nich netrpezlivo čakal.

Späť